PLAVBA ZA OKRUŽNOU PLAVBOU
Tradičná plachetnica dhow: loď, jej stavitelia a ako sa plaví
Plavba dhow v Musandame prebieha na lodi s históriou obchodovania v Perzskom zálive, ktorá siaha stáročia do minulosti — čo dhow je, ako sa tradične stavala a ako sa z nej stala turistická loď.
Pozrite si plavby v Musandame na GetYourGuide ↗Čo vlastne znamená „dhow“
Dhow' nie je jeden konkrétny typ lode – je to zastrešujúci pojem pre tradičné drevené plachetnice, ktoré sa po stáročia používali v Arabskom zálive, pri Červenom mori a v západnom Indickom oceáne. V rámci tejto širokej rodiny nájdeme výrazné regionálne typy, od veľkých oceánskych plavidiel typu boom až po menšie sambuky a jalibuty, pričom každý je tvarovaný vodami a nákladom, na ktorý bol stavaný. Drevené lode, ktoré dnes využívajú výletné plavby v Musandame, sú pobrežnou, turisticky prispôsobenou verziou tejto tradície – majú rovnaké tvary trupu a spojovacie techniky ako ich predkovia prevážajúci náklad, no sú vybavené polstrovanými palubami, slnečnými prístreškami a zvyčajne dieselovým motorom namiesto plachiet. Je to funkčný dizajn s novým účelom, nie replika postavená na parádu.
Postavené starým spôsobom, väčšinou od oka.
Omán sa môže pochváliť jednou z najsilnejších tradícií stavby plachetníc dhow v celom Perzskom zálive, ktorej historické korene siahajú do prístavného mesta Sur, kde majstri lodníci stavali plavidlá bez formálnych výkresov — rozmery, krivky aj proporcie nosili v skúsenostiach a odovzdávali ich z generácie na generáciu, nie na papieri. Trupy sa tradične stavali od plášťa, pričom vonkajšia škrupina sa tvarovala a spájala skôr, než sa pridali vnútorné rebrá — presný opak väčšiny západných postupov stavby lodí. Drevo sa často dovážalo, historicky najmä teak z Malabarského pobrežia v Indii, pretože Ománska suchá krajina ponúkala len málo vhodného tvrdého dreva. Kvalitne postavená drevená dhow mohla pri pravidelnej údržbe — opätovnom tmelení škár a výmene opotrebovaných dosiek — vydržať desaťročia, čo je aj dôvod, prečo niektoré staršie lode, ktoré dodnes brázdia vody pri pobreží Musandamu, slúžia už veľmi dlho.
Od nákladu a perál k turizmu
Po stáročia, dávno pred príchodom turizmu, boli dhow pracovnými loďami Perzského zálivu, ktoré sa plavili po sezónnych monzúnových vetroch na diaľkových obchodných trasách do Indie a východnej Afriky – vyvážali datle, sušené ryby, perly a kadidlo a späť privážali drevo, korenie a textílie. Ekonomika Musandamu, podobne ako veľkej časti pobrežného Ománu, kedysi výrazne závisela od tohto obchodu a od lovu perál v plytších vodách zálivu bližšie k Chasabu. Dvadsiate storočie a napokon kontajnerová preprava a moderné rybárske lode do veľkej miery ukončili úlohu dhow ako vážneho nákladného dopravného prostriedku. Mnohé lode však nezmizli – spolu so zručnosťami potrebnými na ich stavbu sa presunuli k rybolovu a neskôr k turizmu. Tak sa stalo, že plavidlo navrhnuté na prevoz datlí a perál cez otvorené more dnes vozí cestujúcich medzi fjordmi.
Plavba na naftu
Tradičné plavidlá dhow sa plavili pod charakteristickou trojuholníkovou plachtou, známou ako latinská plachta, nastavenou tak, aby efektívne využívala sezónne monzúnové vetry, ktoré po stáročia poháňali obchodné trasy v Perzskom zálive. Väčšina pracovných plavidiel dhow, vrátane tých, ktoré sa používajú na výlety v Musandame, prešla v polovici 20. storočia na dieselové motory, čím vymenila závislosť od vetra a prílivu za spoľahlivý cestovný poriadok – čo je užitočné, keď sa výlet musí dostať na Telegraph Island a späť v rámci stanoveného dňa. Niektoré turistické dhow stále nesú sťažeň alebo takeláž pre atmosféru a fotografie, no motor pod palubou je to, čo loď v skutočnosti dostane cez khory a včas späť do prístavu. Je to praktický kompromis: moderná sila vnútri trupu, ktorý sa po generácie zmenil len pomerne málo.
Život na palube
Paluba turistickej plachetnice dhow je navrhnutá skôr na oddych než na námornícke práce: vankúše a nízke koberce lemujú otvorenú palubu pod tieniaciou plachtou, zvyčajne s tienistou spodnou alebo prednou časťou a otvorenými bokmi pre vánok a výhľad. Väčšinu plavby strávite tu – sedením, plávaním z kormy alebo pozorovaním okolitých útesov – než akoukoľvek vlastnou námorníckou činnosťou. O loď sa stará malá posádka, zvyčajne kapitán, ktorý pozná fjordy z dlhoročného pôsobenia na vode, pretože fjordy nemajú žiadne jazdné pruhy a niektoré úseky vedú hlboko pri skalách. Záchranné vesty sú štandardnou výbavou pri zastávkach na plávanie a väčšina lodí má krytý priestor na tieň, čo sa oplatí vedieť, ak na otvorenej palube ľahko spálite.